[16] Micko (2)

Hospodárska situácia Slovenska v rokoch 1944 – 1945 Peter Mičko – Zuzana Chladná Since establishment of the 1st Slovak republic in 1939 until 1943 Slovak economy achieved a period of conjuncture. This conjuncture wasn't achieved only by the establishment of the new state, but it has been a result of more economic factors. During 1944 Slovak economy started to stagnate. On this reality had influence in the first place specific war situation. After defeat of the Slovak national uprising economic proportion became more complicated. Arrival of the German army meant total subordination of Slovakia to German rule. After the signing Slovak – German agreement about supplying the German army, Slovak economy had to observe majority of German requests. At the same time Slovak currency had been devalued by the printing of new bank notes necessary for covering German pretensions. Last step towards paroling of Slovak economy was a forced evacuation of the enterprising machinery to Bohemia or to Germany at the beginning of the 1945.

Hospodárska situácia Slovenska v rokoch 1939 – 1943 zaznamenala aj napriek mnohým negatívnym predpokladom veľmi pozitívne výsledky. V porovnaní s európskymi štátmi dosiahla 1. Slovenská republika v tomto období jednu z najstabilnejších ekonomík. Na hospodársky rast vplývalo viacero faktorov, či to už bola vojnová konjunktúra, zvýšené investície do priemyslu, dedičstvo z 1. ČSR alebo v neposlednom rade kvalitní hospodárski odborníci. Rok 1943 bol určitým kulminačným bodom slovenského priemyslu. Vrcholili investície do rozvoja priemyslu, stavby železníc, vodných diel, elektrifikácie, úpravy vodných tokov atď. Postupne sa už však začína meniť situácia na frontoch, obmedzuje sa zahraničný odbyt a vojenská konjunktúra stagnuje. V decembri 1943 sa Slovensko pripravovalo na hospodárske zvládnutie roka 1944 prijatím štátneho rozpočtu. Rozpočet sa oproti roku 1943 v priemere zvýšil o 26 %. Výdaje štátnej správy pritom prestavovali 3,7 mld. Ks a príjmy štátneho rozpočtu boli naplánované na 3,1 mld. Ks. Schodok rozpočtu teda prestavoval sumu takmer 600 mil. Ks. 1 Dôležitým aspektom slovenského hospodárstva bol aj zahraničný obchod, v ktorom Slovensko úspešne exportovalo svoje výrobky vďaka otvorenému európskemu trhu. Situácia Slovenska v tomto odvetví sa čiastočne zhoršila v roku 1943 po odpadnutí dôležitého talianskeho trhu. Z tohto dôvodu musela Slovenská republika, okrem svojich najväčších obchodných partnerov Nemecka a Protektorátu hľadať aj nové odbytiská. V apríli 1944 prebiehali v Bratislave aj rokovania s dánskou 1

Snem odhlasoval štátny rozpočet. In: Slovák, č. 294, 23. decembra 1943.

147

Peter Mičko – Zuzana Chladná: Hospodárska situácia Slovenska v rokoch 1944-1945

obchodnou delegáciou o určení kontingentov vo vzájomnej tovarovej výmene na šesť mesiacov od 1. apríla 1944. 2 Kontingenty sa týkali hlavne dovozu strojov, rýb a semien výmenou za slovenské textílie a produkty chemického priemyslu. Okrem Dánska pokračovali zahraničné obchody aj s inými krajinami Európy. Dôležitým stabilným obchodným partnerom bolo napr. Švajčiarsko, ale aj mnohé ekonomicky slabšie krajiny. Tradičným dodávateľom nafty a petrolejových destilátov bolo Rumunsko, na územie ktorého sa exportoval magnezit, textilné polotovary, sklené výrobky a i. Slovenské firmy nadviazali styk aj s tureckým trhom, kde bola významná výmena tureckej bavlny za slovenský cukor. Čo sa týka oblasti Balkánu, uskutočňoval sa dovoz tabaku, olejnatých semien, koží a ryže z Bulharska za slovenskú celulózu, drevo a pod. Do určitej miery prebiehal aj clearingový platobný styk s Chorvátskom, kde však tovarová výmena viazla hlavne z chorvátskej strany. Okrem spomínaných krajín sa viedli v malej miere aj obchody s Maďarskom, Švédskom, Fínskom a Španielskom. 3 Zahraničný obchod s týmito krajinami prebiehal ešte v prvej polovici roku 1944, po vypuknutí SNP sa ale vo veľkej miere minimalizoval. So zahraničným obchodom súvisela aj úprava platobného styku s Nemeckom, ktorý bol podľa opatrenia Slovenskej národnej banky (SNB) upravený v Slovenskom zákonníku 20. júla 1944. Podľa tohto nariadenia sa platby za nemecký a protektorátny tovar dovezený na Slovensko a za slovenský tovar vyvezený do Nemecka a Protektorátu, clá, doprava, výdavky za platenie tovaru pri doprave a iné platby podľa vzájomnej dohody uskutočňovali cez Tovarový účet v Nemeckej zúčtovacej pokladnici (Deutsche Verrechnungskasse) a v SNB. Oba účty boli v ríšskych markách a boli nezúročené. Ostatné platby, ktoré sa považovali za kapitálové, sa realizovali prostredníctvom oboch inštitúcií cez Kapitálový účet. 4 Platobný styk s Belgickom a Holandskom sa takisto vykonával cestou Nemeckej zúčtovacej pokladnice v Berlíne a SNB cez Zvláštny účet – obsadené územia.

2

Slovensko-dánske obchodné rokovania. In: Gardista, 15. apríla1944. Európske štáty a náš zahraničný obchod. In: Slovák, 18. augusta 1944. 4 Úprava platobného styku s Nemeckom. In: Slovák, 23. júla 1944. 3

148

Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov V

V priebehu roka 1944 sa situácia na Slovensku postupne menila. S blížiacim sa frontom a pripravovaným SNP bola v hospodárskom sektore zavedená rozšírená pracovná povinnosť. Práve v dôsledku ústupu nemeckých vojsk z východného frontu bolo potrebné zabezpečenie pracovníkov pre špecifické situácie. Túto pracovnú povinnosť ustanovilo nariadenie s mocou zákona uverejnené v Slovenskom zákonníku 7. augusta 1944. Podľa rozhodnutia mohla byť „každá práceschopná osoba včlenená do práce, v ktorej môže dosiahnuť najlepšieho výsledku pre blaho celku podľa svojich telesných a duševných schopností, podľa odbornej prípravy a nadobudnutých odborných znalostí“. 5 Včleňovanie do práce uskutočňoval Ústredný úrad práce a podľa jeho nariadení sa pracovná povinnosť týkala: 1./ Nezamestnaných osôb alebo pracujúcich osôb ich zaradením do práce, ktorá bola primeraná ich schopnostiam; 2./ osôb, ktoré nevykonávali žiadnu prácu; 3./ osôb, ktoré pracovali, ale ich pracovný výkon bol naliehavo potrebný na inom pracovnom mieste. Uloženie pracovnej povinnosti však obsahovalo aj výnimky, podľa ktorých nebolo možné prácu udeliť tehotným ženám, ženám tri mesiace po pôrode, či ženám starajúcim sa o domácnosť manžela. 6 V prípade núdze sa mohla práca zadeliť na dobu jedného roka aj mimo miesta trvalého pracovného pomeru. Pri tejto možnosti si zamestnanec nárokoval 50%-nú zľavu cestovného. Finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie nového zákona a výdavkov s ním súvisiacich mal zo štátnych príjmov alebo prostredníctvom úveru obstarať minister financií. Uvedené zásobovacie, pracovné, prípadne obchodné opatrenie v domácom, ale aj zahraničnom hospodárskom sektore jasne naznačovali čoraz výraznejšie podriaďovanie hospodárskej politiky Slovenska vojenským potrebám a narastajúcim požiadavkám nacistického Nemecka. Situácia slovenského hospodárstva stratila definitívne možnosť aspoň čiastočného samostatného rozhodovania v septembri 1944 po vypuknutí SNP, kedy sa už museli s minimálnymi zmenami plniť nemecké požiadavky. K celkovému podriadeniu Slovenska vojnovo-hospodárskym potrebám nacistov došlo 9. októbra 1944. Počas bojov so slovenskou povstaleckou 5 6

Rozšírenie pracovnej povinnosti. In: Slovák, 9. augusta 1944. Tamtiež.

149

Peter Mičko – Zuzana Chladná: Hospodárska situácia Slovenska v rokoch 1944-1945

armádou bola uzatvorená Dohoda o zásobovaní nemeckej armády na Slovensku (Militärvertrag), ktorou sa pre Nemcov otvorila cesta k úplnému ovládnutiu slovenského hospodárstva. Všeobecná hospodárska politika nacistov sa od septembra – októbra 1944 do rokovania posledných vládnych výborov riadila zásadou maximálneho využitia slovenských priemyselných a ostatných hospodárskych zdrojov pre nemecké potreby. 7 Nemecké požiadavky dokumentuje aj zápisnica zo zasadania Komitétu hospodárskych ministrov (KHM) 8 z 27. septembra 1944. Okrem iných sa na tomto rokovaní riešili aj nové nemecké požiadavky súvisiace s financovaním nemeckej armády. Nemci požadovali, aby sa už nerobil žiadny finančný plán a manko vyplývajúce z tovarového styku mal niesť štát. Druhou požiadavkou bolo skrátenie výplatnej lehoty. K týmto návrhom zaujal KHM zásadne negatívne stanovisko z dôvodov absolútnej technickej nemožnosti prevedenia. Ďalej argumentoval, že prijatie nemeckých požiadaviek by znamenalo novú emisiu bankoviek a vyviedlo by z rovnováhy clearing. Clearing sa už aj tak prejavoval v mesačnom manku 200 mil. Ks na tovarovom účte, vyše 300 mil. Ks na Interimskonte a 40 mil. Ks na Arbeiterlohnersparnisse. 9 Na rozdiel od povstaleckého územia však musela bratislavská vláda rešpektovať požiadavky nemeckých vojsk nachádzajúcich sa na Slovensku a plniť ich finančné a iné hospodárske požiadavky. Stalo sa tak hlavne po 9. októbri 1944, keď sa tieto nemecké nároky zmluvne potvrdili „Slovensko-nemeckou medzištátnou dohodou o zásobovaní jednotiek nemeckej brannej moci na Slovensku“. Dohoda vstúpila do platnosti spätne od 1. septembra 1944. Všetky dohovory, ktoré boli v rozpore s touto zmluvou, sa jej prijatím zrušili. Podľa bodu I. uzatvorenej zmluvy, mala dať slovenská vláda nemeckej brannej moci nasadenej na Slovensku k dispozícii potrebné krajinské platidlá a postarať sa o vecné výkony súvisiace s jej pobytom. O potrebné finančné prostriedky požiadala úradovňa 7

PREČAN, V.: Dokumenty v SNP II. Nemci a Slovensko. Bratislava 1971, dok. 174, s. 343. Komitét hospodárskych ministrov (KHM) – zriadený vládou 22. 11. 1939 na podporovanie štátnej správy pri riešení hospodárskych problémov. Jeho úlohou bolo zaoberať sa otázkami hospodárskeho života Slovenského štátu a uznášať sa na hospodárskych opatreniach. Minister zúčastnený v KHM bol viazaný jeho uznesením. KHM bol tiež poradný orgán vlády. Zasadal denne. Zloženie KHM: predseda – minister hospodárstva, podpredseda – minister financií, členovia – minister dopravy, guvernér Slovenskej národnej banky, zástupca Ministerstva zahraničných vecí, zástupca Ministerstva národnej obrany, dvaja členovia menovaní vládou. 9 Slovenský národný archív (SNA) Bratislava, f. Úrad predsedníctva vlády 1939 – 1945, inv. č. 66, k. 87. 8

150

Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov V

nemeckej brannej moci slovenskú vládu mesačne do 25. dňa každého mesiaca. Slovenské ministerstvo financií uvoľnilo tieto sumy najneskôr do 1. dňa nasledujúceho mesiaca na žírovom účte ústrednej pokladnice brannej moci v Slovenskej národnej banke. Pri poskytovaní vecných výkonov išlo hlavne o zásobovanie potravinami, stavebným materiálom, poskytnutie dopravných zariadení, vojenských objektov, poštových, telefonických a telegrafických spojení. Slovenská vláda bola viazaná poskytovať nemeckej brannej moci zásadne také tovary, aké boli zaobstarávané pre potreby slovenskej armády. Zároveň bolo potrebné všetky úľavy a zľavy poskytované podľa slovenských zákonov, výnosov a dohovorov slovenskej brannej moci uplatňovať v prospech nemeckej brannej moci. Nemci mohli na požiadanie bezplatne využívať všetky vojenské objekty aj s príslušným zariadením. V prípade, ak by slovenské orgány neposkytovali vecné výkony dohovorené v uzatvorenej dohode, mohla si ich nemecká branná moc uspokojovať sama. S vynaložením finančných prostriedkov súviselo aj vystavenie poukážok, ktoré bola povinná preplatiť slovenská vláda. Dohoda hovorila aj o vyúčtovaní finančných prostriedkov, ktoré dala k dispozícii slovenská vláda. K úprave malo dôjsť po skončení vojny, táto náhrada sa, samozrejme, nikdy neuskutočnila. 10 Popri zabezpečovaní svojich potrieb vystavovala nemecká armáda často aj poukážky, ktoré mala za povinnosť platiť slovenská strana. Pri preplácaní poukazov sa predkladali odpisy potvrdeniek, ktoré mali obsahovať: 1./ označenie jednotky, ktorá nákup uskutočnila; 2./ meno a adresa obchodníka, živnostníka, u ktorého sa nákup uskutočnil; 3./ dátum nákupu; 4./ predmet nákupu; 5./ celková výška nákupu v Ks. 11 Pri zabezpečovaní materiálu z nemeckej strany bolo zároveň potrebné potvrdenie účtov od veliteľstva nemeckej jednotky, pre ktorú bol materiál dodaný, s označením poľnej pošty uvedenej jednotky. 12 Počas nemeckých akcií dochádzalo často aj k škodám na majetku, na čo reagoval nemecký veliteľ na Slovensku generál polície Herman Höfle 10. novembra 1944. Vo vydanom nariadení upozornil svoje jednotky „že sú povinné okamžite nahradiť každú škodu, ktorú zapríčiní 10

PREČAN, V.: Dokumenty v SNP II. Nemci a Slovensko, s. 337 – 338. Štátny archív Levoča – pobočka Stará Ľubovňa, f. Notárske úrady – ONÚ Podolínec, č. j. D1799/1944, k. 4. Nevyplatené nákupy nemeckej brannej moci zisťovanie. 12 Štátny archív Bytča – pobočka Žilina, f. Okresný úrad (OÚ) Bytča 1923-1945, č. j. 146.119/21944, k. 35. Hradenie výloh spojených so zaopatrením vecných potrieb, vecných plnení. 11

151

Peter Mičko – Zuzana Chladná: Hospodárska situácia Slovenska v rokoch 1944-1945

neprístojné chovanie sa príslušníka alebo jednotky nemeckej brannej moci na majetkoch občanov Slovenska alebo majetku právnych osôb a verejných inštitúcií“. 13 Spôsobené škody bolo potrebné okamžite hlásiť Ministerstvu národnej obrany (MNO) a najbližšiemu nemeckému vojenskému veliteľstvu s požiadavkou náhrady škody a poukázaním na rozkaz nemeckého veliteľa na Slovensku. Tieto nariadenia, ako už bolo spomínané, boli však skôr iba formálnou záležitosťou. Slovenské hospodárstvo týmto spôsobom už úplne stratilo akúkoľvek možnosť samostatného rozhodovania o svojich ekonomických otázkach. Neobmedzený nemecký vplyv už jasne cítiť aj z nariadenia MNO z 10. novembra 1944. Ministerstvo v ňom dáva na vedomie, že nemecké vojenské úrady a veliteľstvá zadávajú stavby v prípade potreby z voľnej ruky, nákup potrebných stavebných materiálov prevádzajú tiež sami alebo prostredníctvom staviteľa. Pred všetkými inými dodávkami mal byť nemeckým úradom a veliteľstvám uvoľňovaný aj spotrebný materiál. 14 Nemci si svoje požiadavky v niektorých prípadoch presadzovali aj bez formálneho povolenia slovenských úradov. Na Poštovej správe na Orave napríklad zhabali všetky telefónne a telegrafické prístroje, ba dokonca začali tu zavádzať ríšske marky (RM) ako platidlo. Ich pozornosti neušli ani slovenské podniky. Do liehovaru v Leopoldove dosadila nemecká branná moc svojho vládneho komisára. 15 Slovenská strana sa ostro postavila voči nemeckých snahám a kategoricky žiadala prešetrenie nemeckých akcií. Slovenské protesty však boli väčšinou neúčinné. Táto skutočnosť znamenala, že vláda musela aj napriek snahám ministra hospodárstva Gejzu Medrického, 16 vydávať do obehu mesačne 1 miliardu Ks. Do konca marca 1945 sa tak obeh bankoviek zvýšil na 7 miliárd 117 miliónov Ks. Vzhľadom na obrovské nemecké požiadavky poskytla 13

Štátny archív (ŠA) Levoča, pobočka Stará Ľubovňa, f. Notárske úrady – ONÚ Podolínec, č. j. D1-1021/1944, k. 4. Nariadenie nemeckého veliteľstva na Slovensku. ŠA Levoča, pobočka Poprad, f. OÚ Poprad 1923-1945, č. j. D1-914/1944, k. 91. 15 SNA Bratislava, f. Úrad predsedníctva vlády 1939-945, inv. č. 66, k. 87. 16 MEDRICKÝ, Gejza – od roku 1927 redaktor hospodárskej rubriky Slováka a zodpovedný redaktor časopisu Roľník. Od roku 1935 člen krajinského výboru a krajinského zastupiteľstva za HSĽS. Od 14. 3. 1939 minister hospodárstva 1. SR. Svoju funkciu zastával od vzniku 1. SR až do jej konca. Od 5. 10. 1939 podpredseda HSĽS. Od 1. 1. 1941 do 17. 3. 1942 generálny tajomník HSĽS. V Komitéte hospodárskych ministrov spolupracoval s I. Karvašom a P. Zaťkom na hospodárskej prosperite 1. SR. Po vypuknutí SNP a uzatvorení Dohody s Nemcami 9. 10. 1944 sa snažil zabrániť úplnému vydrancovaniu hospodárskych prostriedkov Slovenska. Pozri MEDRICKÝ, G.: Minister spomína. Bratislava 1993, s. 316. 14

152

Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov V

úver aj bratislavská SNB. V dôsledku toho vzrástol za sedem mesiacov dlh štátu o 5 miliárd 473 miliónov Ks. 17 V oblasti civilného sektora a oblasti zásobovania obyvateľstva, či výrobnej činnosti závodov bola hospodárska situácia Slovenska počas SNP a po jeho porážke v značne zhoršenej pozícii. Slovenské závody pracovali väčšinou v obmedzenej miere alebo ich výrobná aktivita bola úplne zastavená z dôvodu vojenských operácií, či nedostatku surovín. Veľa podnikov sa súčasne zapojilo do výrobnej činnosti v prospech Povstania. Z tohto dôvodu vydalo Ministerstvo hospodárstva 5. októbra 1944 nariadenie: „Nariaďujem živnostenským úradom, aby počas mimoriadnych pomerov zvýšenou mierou dbali na hospodárske a iné verejné záujmy štátu. Pokiaľ ide o podniky je táto zásada normovaná najnovšie nariadením s mocou zákona č. 154/1944 Sl. z.“ 18 V prípade, že činnosť závodu nebola v súlade s verejným záujmom štátu a došlo k porušeniu hospodárskych alebo iných záujmov, bolo mu odňaté oprávnenie na prevádzku. Ak však ešte nedošlo k hrubému porušeniu stanovených kritérií, do podnikov mali byť menovaní dôverníci. Tretím riešením pri opätovnom získavaní pozícií v závodoch bolo uvalenie dočasnej správy. K takémuto kroku došlo v podnikoch, ktorých vedenie stratilo dôveru Ministerstva hospodárstva, ale udržanie výrobnej činnosti bolo vo verejnom záujme. Za dočasných správcov mohli byť menovaní najmenej 24-roční, mravne zachovalí a odborne vzdelaní slovenskí štátni občania, u ktorých neboli pochybnosti o ich štátoobčianskej spoľahlivosti. 19 Pri výbere konkrétnych osôb prihliadalo Ministerstvo hospodárstva na osoby, ktoré utrpeli počas povstaleckých udalostí majetkové škody. K navrhovaným dočasným správcom zároveň zaujal svoje stanovisko Generálny sekretariát HSĽS a Hospodárske ústredie Deutsche Partei v Bratislave. 20 Obmedzený prísun surovín, hlavne uhlia, ktorý spôsobil zastavenie činnosti viacerých závodov, nebol jediným problémom v dodávkach 17

CAMBEL, S.: Národná banka na povstaleckom území a podiel Karola Markoviča na jej činnosti. In: Podiel slovenských národohospodárov na príprave SNP. Banská Bystrica 1999, s. 54. 18 SNA Bratislava, f. Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici 1890-1949, inv. č. 36, k. 879. Dočasná správa v priemyselných, obchodných a remeselných podnikoch. 19 Tamtiež. 20 Tamtiež. Pri menovaní do funkcie zložil dočasný správca aj sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem svedomite a horlivo plniť svoju funkciu, že povediem podnik mne zverený v súlade s hospodárskymi a inými verejnými záujmami Slovenskej republiky a že zachovám mlčanlivosť o všetkých veciach, ktoré majú ostať utajené v záujme podniku“.

153

Peter Mičko – Zuzana Chladná: Hospodárska situácia Slovenska v rokoch 1944-1945

zásob. Profilovým tovarom sa koncom roka 1944 stali aj pohonné hmoty. Vzhľadom k akútnemu nedostatku tekutých pohonných hmôt bol absolútne zastavený ich prídel pre takmer celú civilnú spotrebu. Podobným spôsobom bolo kvôli reštrikcii v spotrebe rotačného papiera zastavené tlačenie niektorých časopisov. V rámci väčších požiadaviek na dodávky palivového dreva sa zároveň zvýšila aj jeho ťažba. 21 Nedostatky v zásobovaní sa okrem výrobnej sféry vyskytli aj v potravinárskom sektore. Situácia so zabezpečovaním potrieb obyvateľstva bola až do vypuknutia SNP na relatívne uspokojivej úrovni. Vzhľadom k vojenským udalostiam priamo na území Slovenska sa však vyskytli určité ťažkosti aj pri vykrývaní potravinových potrieb obyvateľstva. Ku komplikácii došlo už na jeseň 1944, keď v dôsledku mimoriadnych udalostí ostala veľká časť pôdy pripravená pre obilniny neobsiata. Spolu s priamymi dodávkami potravín vzrástli nároky na prísun mlieka, čo znamenalo obmedzenie produkcie niektorých mliečnych výrobkov, najmä masla. Prídely masla boli zastavené a ponechali sa len dávky pre deti do 8 rokov a pre nemocnice. Pri distribúcii jednotlivých článkov dennej spotreby uplatňoval Najvyšší úrad pre zásobovanie už začiatkom leta 1944 zavedenú prax prideľovania najdôležitejších potravín na niekoľko mesiacov dopredu. Týkalo sa to najmä múky, cukru a tukov. 22 Zvýšené vojnové výdavky znamenali aj nárast verejných financií, ktorý sa snažila slovenská vláda sčasti riešiť v októbri 1944 aj prirážkou k dani z cukru. Okrem zvýšenia cien cukru bola koncom novembra zvýšená aj vojnová prirážka k dani z liehu. Tieto opatrenia však v žiadnom prípade nemohli vykryť obrovské finančné požiadavky, ktoré si nárokovala nemecká strana od septembra 1944. Nemci sa okrem získania finančných prostriedkov a využívania slovenských hospodárskych zásob snažili aj o evakuáciu strojného zariadenia z priemyselných podnikov, hlavne z takých, ktoré boli pod silným nemeckým vplyvom. Snahy o evakuáciu výrobného a strojného zariadenia sa začali už v októbri 1944. Pôvodne stavali Nemci odsun len do polohy akéhosi vojenskými udalosťami podmieneného odsunu do

21 22

Zásobovanie, ceny a mzdy v poslednej tretine roka. In: Slovák, Vianoce 1944. Tamtiež.

154

Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov V

Nemecka, pri zachovaní vlastníckych práv Slovenskej republiky. Pripravovaný odsun mala uhradiť slovenská strana. 23 Odsun strojného zariadenia postupne naberal na intenzite a nemecké požiadavky sa následne zvyšovali. Z výrobného procesu sa mali odstaviť všetky dôležité podniky ohrozené frontom. V prvom rade sa to vzťahovalo na nemecké podniky. So zámermi nemeckých miest nesúhlasil KHM, ktorý v tom videl snahy Nemecka o získanie čo najväčšieho množstva potrebných strojov a súčasne zničenie podnikových zariadení Slovenska. Slovensko však v tomto čase mohlo už len minimálne ovplyvňovať nemecké požiadavky a snažilo sa aspoň obmedziť nekontrolovanú evakuáciu zariadenia. Práve preto sa presadzovala zásada, aby sa vyviezli iba najdôležitejšie stroje a zvyšné zariadenia a budovy sa mali ponechať. 24 Nemeckým zámerom však bolo neobmedzené rozhodovanie o zariadeniach, ktoré mali opustiť Slovensko. Komitét hospodárskych ministrov s tým, samozrejme, nesúhlasil a 29. januára 1945 vypracoval návrh, podľa ktorého: 1./ len slovenské úradné miesta (Generálny sekretariát obrany štátu (GSOŠ)) majú právo rozhodovať o tom, ktoré hodnoty sa môžu evakuovať do Ríše a v akom množstve, 2./ vývoz sa uskutočňuje len vo forme záznamového styku, 3./ záruka slovenského vlastníctva evakuovaného tovaru. V Ríši mohli spotrebovať len statky podliehajúce skaze a potom ich vrátiť in natura. Komitét trval aj na forme medzištátnej zmluvy a neuspokojoval sa s verbálnou nótou, lebo medzištátna dohoda prísnejšie viazala nemecké vnútroštátne orgány ako verbálna nóta. 25 Slovenskí národohospodári sa aj napriek zložitej situácii snažili takto zachrániť aspoň časť strojného zariadenia. Nemci neakceptovali celkový návrh, ale čiastočne navrhnuté body dodržiavali. Krátko po návrhu KHM bola 1. februára 1945 uzatvorená aj dohoda o evakuácii, ktorá ustanovila vývoz. Z podnetu KHM a GSOŠ sa urobili aj čiastočné opatrenia súvisiace s evidenciou vyvážaných zariadení. 26 Vo svojom zložitom postavení sa 23 Archív Múzea SNP (AM SNP) Banská Bystrica, f. XII – Ladislav Suško: Ochranný vzťah – satelitizmus, jeho kríza a bábkový štát (1940-1945), sign. S-62/78, s. 591. 24 AM SNP Banská Bystrica, f. XII – L. Suško, sign. S-62/78, s. 591. 25 MEDRICKÝ, G.: Minister spomína, s. 317. 26 AM SNP Banská Bystrica, f. XII – L. Suško, sign. S-62/78, s. 593.

155

Peter Mičko – Zuzana Chladná: Hospodárska situácia Slovenska v rokoch 1944-1945

KHM sústreďoval hlavne na obmedzenie ničenia podnikov, usmerňovanie vývozu na západoslovenské územie a obmedzenie rozsahu evakuácie rozdelením výrobkov. 27 I napriek zadefinovaniu uvedených parciálnych opatrení evakuácia dôležitých strojných zariadení na prelome rokov 1944/1945 plne podliehala nemeckej kontrole a slovenskí hospodárski predstavitelia ju mohli ovplyvniť iba v minimálnej miere. Dokazuje to aj samotná verbálna nóta nemeckého veľvyslanectva z 10. februára 1945 o hospodárskej evakuácii, ktorá obsahovala 21 bodov a jej prvý bod hovoril: „Na podnet vojenského vedenia nemeckej Ríše má sa z vojenských dôvodov vojensky dôležité hospodárske zbožie (podniky, čiastky podnikov, investičný tovar, obzvlášť zhotovovacie zariadenia, suroviny, polotovar, poľnohospodárske produkty atď.), ktoré treba pre spoluvedenie vojny udržať, z ohrozeného slovenského štátneho územia evakuovať. O prevedení evakuovania rozhodne nemecký vyslanec podľa pravidiel vojenskej nutnosti.“ 28 Z uvedenej správy jasne vyplýva, že jednoznačný vplyv na evakuáciu materiálu mali nemecké miesta. Pôvodne dohodnutá evidencia vyvezených zariadení sa takisto dodržiavala len minimálne. Notárske úrady, ktoré mali evidenciu na starosti, dostali potrebné nariadenia väčšinou neskoro, keď už bolo takmer všetko vyvezené. Konkrétna situácia sa prejavila aj na činnosti priemyselných spoločností. Pri prechode frontu oblasťou pôsobenia priemyselných závodov v januári až marci 1945 bola väčšina podnikov nútene evakuovaná, prípadne urobená neschopnými ďalšej prevádzky (Lähmung). Pri týchto akciách sa už nerobil rozdiel medzi podnikmi vojensky dôležitými a nedôležitými. V prvom rade išlo o rozsah podniku. Ak aj podnik nebol evakuovaný, musel zastaviť výrobu pre nedostatok surovín, dopravných prostriedkov a vojenské riziko. 29 Všeobecná hospodárska situácia Slovenska sa v druhej polovici roka 1944 dostávala do veľmi ťažkých podmienok. Postupné obmedzenie pozitívneho vplyvu vojnovej konjunktúry, vypuknutie Povstania, poruchy vo výrobe, nedostatok surovín, ale najmä rastúce nemecké po27

AM SNP Banská Bystrica, f. XII – L. Suško, sign. S-62/78, s. 592. Štátny archív Nitra – pobočka Bojnice, f. OÚ Prievidza 1923-1945, k. 89, č. 233/1945 prez. Verbálna nóta Nemeckého vyslanectva. 29 SNA Bratislava, f. Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici 1890-1949, inv. č. 36, k. 891. Je však zaujímavé, že aj napriek úplnej stagnácii podnikov, vyplatili zamestnávatelia zamestnancom jedno až trojmesačné mzdy. 28

156

Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov V

žiadavky spôsobili jeho stagnáciu. Veľkým problémom bol rozvrat štátnych financií spôsobený obrovskými výdavkami v prospech Nemecka. Z pôvodne dohodnutých 800 mil. Ks za september a október 1944 sa nemecké požiadavky zvýšili na 2 mld. Ks. Znamenalo to obrovské hospodárske zaťaženie Slovenska, nárast obeživa o 400 % a vzostup štátneho dlhu o 500 %. 30 Uvedené finančné náklady sa kryli hlavne úverom zo SNB, z ktorej sa čerpali veľké finančné zdroje od augusta 1944 do 30. marca 1945. Na koordinovanie nemeckých hospodárskych požiadaviek bol na Slovensko dosadený aj hospodársky poverenec nemeckého vyslanectva dr. Keyser. Manévrovacia schopnosť Slovenskej republiky v hospodárskych záležitostiach bola síce už od čias jej vzniku značne obmedzená, ale aspoň sčasti sa jej pritom darilo až do príchodu nemeckých vojsk realizovať nezávislú hospodársku politiku. Po príchode Nemcov až do skončenia 2. svetovej vojny sa však možnosti Slovenska na isté hospodárske lavírovanie úplne minimalizovali a slovenské hospodárstvo už muselo bezvýhradne plniť nemecké požiadavky. 31

30

PREČAN, V.: Dokumenty v SNP II. Nemci a Slovensko, dok. 223. List Jozefa Tisa Hitlerovi 4.12.1944. Čo sa týka hospodárskej situácie na povstaleckom území zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc tu prevzala 1. septembra 1944 Slovenská národná rada a jej povereníctva. Hospodárska oblasť spadala hlavne do kompetencií Povereníctva Slovenskej národnej rady pre financie a Povereníctva Slovenskej národnej rady pre veci hospodárske a zásobovacie. Bližšie pozri MIČKO, P.: Hospodárske fungovanie povstaleckého územia počas bojov s nemeckými jednotkami. In: Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov III. Trnava 2004, s. 159 – 177. 31

157